| Opýtajte sa |
|
Opýtajte sa na to, čo Vás zaujíma ohľadom rodovej rovnosti. Naši odborníci sú Vám k dispozícii a radi Vám poradia alebo poskytnú informácie, ktoré potrebujete.
Na Vašu otázku odpovieme hneď, ako to bude možné. Kvalifikované odpovede posielame jednotlivcom na uvedené e-mailové adresy. Najčastejšie a najzávažnejšie otázky s odpoveďami vyberáme a uverejňujeme aj na internetovej stránke pri zachovaní anonymity pisateľov. Aby sme mohli odpovedať na Váš mail, vyplňte prosím nasledovné údaje. Políčka označené (*) sú povinné. Čo by Vás mohlo zaujímať: Čo vlastne znamená rodová deľba práce a prečo je to problém? Pod rodovou deľbou práce sa myslí historicky sformovaná deľba medzi platenou a neplatenou prácou v podobe, v ktorej platenú prácu vo verejnej sfére vykonávajú prevažne muži, kým neplatenú prácu vo sfére domácností a rodiny vykonávajú ženy a ony za ňu nesú aj zodpovednosť. Problém spočíva v tom, že rodová deľba práce je spojená s nerovnou distribúciou zdrojov (peňazí) a moci medzi ženami a mužmi a znevýhodňuje ženy.  To, že ženy samotné nemajú záujem o vykonávanie riadiacich funkcií, je jedným zo stereotypných názorov, ktoré sú síce v bežnom myslení veľmi rozšírené, ale nemusia vždy zodpovedať realite a často nemajú žiadnu empirickú oporu. Preto je dôležité, aby sme sa na to opýtali samotnej ženy, napríklad v rámci nejakého prieskumu. Ďalšou dôležitou vecou je neuspokojiť sa s týmto stereotypným názorom, ale pýtať sa ďalej na to, čo ženám bráni v tom, aby sa usilovali dostať sa na vyššie posty a so znalosťou situácie navrhnúť opatrenia na odstránenie existujúcich prekážok. Sklenený strop si máme predstaviť ako komlpexný súbor neformálnych bariér zabraňujúci ženám v tom, aby postúpili na vyššie posty, do riadiacich funkcií a rozhodovacích pozícií (v rôznych oblastiach). Tvoria ho voľným okom neviditeľné prekážky, postoje, normy a hodnoty, ktoré stoja v ceste ženám v ich kariérnom postupe. O existencii skleneného stropu svedčí aj vertikálna rodová segregácia v jednotlivých sférach spoločenského a ekonomického života. Áno, ženy sú často vnímané ako „krásne pohlavie“, hoci ideál ženskej krásy sa historicky menil. Nemyslím si však, že ženy by s tým nemali byť spokojné. V súčasnosti pôsobí silný mýtus krásy, ktorý funguje ako kultúrna norma, predpisujúca ženám, že musia byť krásne, že sa musia usilovať o to, aby splnili súčasný ideál krásneho, mladého a štíhleho ženského tela. Tým, že mýtus krásy ženám predpisuje, ako majú vyzerať, obmedzuje ich slobodu voľby. Zaujímavo o tomto probléme píše Naomi Woolf v knihe Mýtus krásy (Aspekt: Bratislava 2000). |